26. 10. 2007
Miesto: Nemecko - Kassel Kto: Mária Benčoková , Ľubomír Varga, Erika Zsupcsánocá, Viera Rothmajerová |
O možnosti vycestovať do zahraničia prostredníctvom projektu Leonardo sme sa dozvedeli od starších študentov, ktorí stáž absolvovali a veľmi si ju pochvaľovali. Rozhodli sme sa túto príležitosť využiť a zúčastnili sme sa konkurzu, ktorý sa konal v júni. Konkurz sme úspešne zvládli a tak sme sa mohli počas prázdnin tešiť a pripravovať na svoj odchod do Nemecka. Pred odchodom sme s profesorkami absolvovali jazykovú, kultúrnu a odbornú prípravu. 4. novembra o 7.00 hod. nás už čakal na košickej autobusovej stanici autobus -”Žlutý”, ktorý mal namierené do Prahy. Po krátkej rozlúčke s rodinou sme konečne nastúpili do autobusu, našli si miesto a pohodlne sa usadili pred 10 hodinovou cestou. Autobus bol moderne vybavený, so stewardkou na palube, ktorá sa starala o komfort cestujúcich, ponúkala im teplé nápoje, noviny a časopisy. Cesta ubiehala plynule, bez problémov. S 20 minútovým meškaním autobus konečne dorazil do Prahy a pár minút neskôr sme vystúpili na autobusovej stanici Florenc. Autobus do Kasselu nám odchádzal až o 22.00 hod., tak sme sa spolu s mojim kamarátom Ľubom a ďalšími študentmi, ktorí cestovali do Francúzska, šli obzrieť mesto. O desiatej sme opäť boli na Florenci a nastupovali do autobusu, ktorý mal namierené do Kasselu. Aj táto cesta ubehla rýchlo, možno až príliš, lebo sme do mesta dorazili o hodinu skôr, ako bol plánovaný príchod. Museli sme na pána Gleichmana čakať na stanici. Nakoniec prišiel, zoznámili sme sa a odviezol nás do Rasthausu, ktorý sa na mesiac stal naším domovom. Rýchlo sme sa naraňajkovali a unavení a zničení z cesty sme si šli ľahnúť. Celú sobotu sme takmer prespali a v nedeľu sme sa pomaly začali zoznamovať s okolím. Po voľnom víkende, sme trošku aj so strachom, prvýkrát šli do práce. Deň však ubehol veľmi rýchlo, spoznali sme niektorých svojich nových kolegov. Prvý týždeň sme sa zoznámili aj s naším šéfom pánom Schröderom. Zoznamoval nás s prácou v kuchyni, udeľoval nám voľno. Pracovala som v studenej kuchyni, kde som pripravovala obložené žemle, bagety, studené misy apod. a Ľubo pracoval v hlavnej kuchyni. Do práce sme nastupovali väčšinou o šiestej ráno a končili sme o 14.00. Celý prvý týždeň som strávila v studenej kuchyni. Počas voľných dní sme sami často navštevovali mesto Kassel Obzerali sme si centrum mesta, pamiatky, parky a samozrejme sme nakupovali.. Druhý týždeň som tiež pracovala v studenej kuchyni, no občas som sa venovala práci aj vo veľkej hlavnej kuchyni. Pripravovala som oblohy, omáčky podľa jedálneho lístka. Ľubomír pracoval v hlavnej kuchyni. Tiež sme pomáhali pri upratovacích prácach. Počas voľna sme okrem mesta Kassel, navštevovali aj dedinu Lohfelden, ktorá bola od Rasthausu vzdialená iba 2 km alebo dedinu Bergshausen, vzdialenú 1 km. V Lohfeldene, pri jazierku s kačkami, sme stretli milý manželský pár, s ktorým sme sa dali do reči. V dedine sme si obzerali typickú nemeckú architektúru, nakupovali, spoznávali ľudí… Aj tretí týždeň sme pracovali v kuchyni, hoci sme dúfali, že sa dostaneme aj k obsluhe v reštaurácii. Pracovali sme v studenej aj v teplej kuchyni Spoznali sme ďalších milých ľudí. S pánom Gleichmanom sme navštívili aj Elisabeth Knipping Schule, našu partnerskú školu, kde sme sa zúčastnili praktickej vyučovacej hodiny. Hodinu viedol pán S. Pless. Spolu s ním sme pripravovali lístkové cesto pred zrakom študentov. Po škole nás pán Gleichman odviezol do mesta, kde sa začínali vianočné trhy. Tam nás na istý čas nechal osamote. Za tú chvíľu sme nakúpili vianočné darčeky pre rodinu. Potom nás pozval do kaviarne, kde sme si dali kávu, vafle, koláče. V ten istý týždeň Ľubomír ochorel, ale o pár dní bol opäť v poriadku. Vraj vďaka mojej dobrej starostlivosti... V nedeľu nás pán Gleichman zobral k najvýznamnejšej a najznámejšej pamiatke mesta Kassel - k Herkulovi. Upútala nás najmä veľkosť a hrdosť s akou sa Herkules týči k oblohe. A tiež dlhé kaskády, po ktorých v lete tečie voda. Náš výlet pokračoval k nádhernému rozprávkovému hradu Löwenburg. Potom sme zamierili rovno do krásnej dedinky Münden v Dolnom Sasku. Tu nás očarili typické nemecké domčeky, pekná vianočná výzdoba a stromček Uzimení sme vypili pohár vareného vínka a deň sme ukončili výbornou večerou u Gleichmanovcov. Ani štvrtý týždeň sme sa nedočkali práce v obsluhe, opäť sme pracovali v kuchyni. Konala sa tam oslava sviatku svätej Barbary, podľa toho sme pripravovali jedlá. Posledný týždeň bol smutný aj radostný zároveň. Smutný preto, lebo sme sa museli lúčiť s mnohými milými ľuďmi, ale zároveň sme sa tešili na rodinu. Celý mesiac ubehol neskutočne rýchlo. Ani sme sa nenazdali a nadišiel posledný deň. Vstali sme zavčas rána a šli sme sa rozlúčiť so všetkými ľudmi v Rasthause. Občas sa vykotúľala aj slzička… Pán Gleichman nás vyzdvihol už o pol druhej. Zobral nás ešte do planetária a astronomicko-fyzikálneho múzea. Potom nás opäť pozval na večeru a o pol desiatej nás odviezol na autobusovú stanicu. Autobus dorazil, rozlúčili sme sa a v autobuse už len spomínali na jeden z najlepších mesiacov života. V Prahe sme ešte prestupovali na vlak, ktorý nás odviezol domov, k rodine. Tento mesiac strávený v Nemecku, medzi milými a priateľskými ľudmi, môžeme zaradiť medzi najkrajšie mesiace nášho života. Dúfame, že sa medzi nich čoskoro vrátime. |